Dieťa stojí opodiaľ. Rozdiel je v tom, čo pri tom prežíva. Plaché dieťa sa chce pridať, len sa neodváži — a keď ho niekto vezme za ruku, po chvíli sa zapojí a je spokojné. Dieťa, ktoré nerozumie nepísaným pravidlám, sa pridať nevie: nevie, čím začať, prehliadne signály ostatných a spoločná hra ho skôr vyčerpáva než teší.
Nepísané pravidlá sa nedajú naučiť z vysvetlenia — bežné dieťa ich odpozerá. Keď táto schopnosť viazne, dieťa vidí to isté ihrisko ako všetci, ale nevie, čo sa v ňom smie. Preto rady typu „choď a spýtaj sa“ nepomáhajú; problém nie je v odvahe, ale v tom, že chýba návod, ktorý ostatní nikdy nepotrebovali.
Detailný screening prejde päť oblastí — komunikáciu, čítanie druhých, rigiditu, záujmy a zmyslové preťaženie. Práve ich kombinácia odlíši plaché dieťa od dieťaťa, ktoré sociálnym pravidlám nerozumie, a ukáže, čím začať.