Kritika nepotešá nikoho. Rozdiel je v tom, čo príde potom. Keď reakcia patrí ku konkrétnemu človeku alebo téme a do hodiny odznie, je situačná. Keď sa rovnako silno spustí pri hocičom, je neúmerná tomu, čo zaznelo, a doznieva pol dňa, nereagujete na tú vetu — reagujete na niečo oveľa staršie, čo tá veta len otvorila.
Presvedčenia o sebe vznikajú skôr, než na ne máme slová, a fungujú ako filter — kritika cez ne neprejde ako informácia, ale ako potvrdenie niečoho, čo o sebe človek dávno „vie“. Preto rozumové argumenty nepomáhajú: neodpovedajú na to, čo sa skutočne spustilo.
Dotazník jadrových presvedčení sa nepýta na to, čo sa stalo, ale na to, čo si o sebe myslíte — a odkiaľ to pravdepodobne pochádza. Ukáže, ktoré z presvedčení máte najsilnejšie a čo ho v bežnom dni spúšťa.